reklama

O záchode

Toto je môj vôbec prvý članok na blogu, a preto dúfam že tam bude čo najmenej začiatočníckych chýb. Ak sa predsalen nejaké vyskytnú, rád prijmem upozornenie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Začnem trošku obšírnejšie. Bol utorok podvečer a bol to konečne deň, keď po viacerých daždivých dňoch vyšlo slnko. Keďže si rád zahrám cez letné prázdniny tenis, využil som prvú slnečnú príležitosť a objednal som si kurt v petržalke na Vlasteneckom námestí na 10:00. Potom som vybehol von pred dom a tam som si trošku "zapinkal" s bratom. Večer som si líhal do postele stým, že ráno, ak sa mi podarí vstať v rozumnom čase, môžem pobudnúť na internete.

Streda ráno. Zobudím sa a pozriem sa do okna. Svieti slnko, a to je viac ako dobré. "Ale nie je už nejak veľa svetla?", spytujem sa sám seba a rýchlo bežím k mobilu, ktorý som mal nanešťastie v ten večer v nabíjačke (neznášam keď musím vstať z teplúčkej postele aby som zistil koľko je hodín :)). Zisťujem že je našťastie len 7:25. "Tak to si počkám nech odíde otec do roboty, a môžem sa v pokoji usadiť za počítač", pomyslím si a pokojne sa vraciam do postele čakajúc na otcov odchod. Zrazu sa ozvú 3 buchnutia do záchodových dverí. Po chvíľke opäť. "Čo sa to robí?", premýšľam, " snaď sa nikto nezasekol vnútri" (ako sa to občas stalo...:)). Rýchlo vstávam z postele a rýchlo otvorím dvere....

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

....pred nimi kľačí otec, sestra pobehuje po byte a dobaľuje si posledné veci pred odchodom. "Čo sa stalo?", pýtam sa otca. Zisťujem že sestra vychádzajúc zo zachoda, ako zatvárala dvere, zámok sa zlomil a dvere sa nedajú ottvoriť :). Pokojne odchádzam do postele dúfajúc, že záchod bude čoskoro oslobodený, lebo aj ja by som tam rád zopár minút pobudol. Po chvíli ma volá otec, aby som mu prišiel svietiť. Som asi jediný hore, v byte, ktorý je voľný a nič nerobí. Vstávam a držím lampu. Otec medzitým vyrezal dieru do dverí v okolí zámku, ale to ešte nie je nič. Pokúšal sa vyrezať diery do zárubne pomocou ručnej vŕtačky ale veľmi to nepomohlo (už vtedy sa musím smiať na tom, ako to bude vyzerať keď skončíme- diera v dverách a v zárubni). Moja túžba po záchode sa zväčšuje, až sa ma otec opýta: "koľko je hodín?", prekvapený mu odpovedám: "8:20, prečo?". Neodpovedajúc na moju otázku vyberá elktrickú vŕtačku a začne vŕtať do zárubne. O 8:30 je záchod otvorený (našťastie), poupratujem, otec sa ide osprchovať a ja si v pokoji sadám na záchod. Ničím a nikým nerušený. Poviem vám ten pocit bol super :). Otec odchádza do roboty a ja si sadám za internet s cieľom stihnuť jednu pesničku. A pokojný deň pokračuje.... :)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

P.S.: Neskôr na tenise (bolo inak výborne) si švagor asi po 10 minútach hry, vykĺbil rameno, takže som pokračoval s bratom.

Prajem pekný deň.

Peter Kováč

Peter Kováč

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu